štvrtok, 4. mája 2017

Zrnko viery

Dnešok môže zmeniť všetko, ale na druhej strane vlastne nezmení nič. Znie to zvláštne a asi v tom ani nie je veľmi veľa logiky, ale v našej situácii ju ani netreba hľadať. Logika s tým nemá nič spoločné. Všetko je to len o pocitoch.

Už len niekoľko málo dní nás delí od druhých narodenín nášho syna.
Keď som bola s Damiankom tehotná, tak som raz započula, že v určitých kultúrach je to opačne ako to je zvykom u nás a že obdarováva oslávenec namiesto toho, aby bol on sám obdarovaný. Myslím, že môj syn si to vtedy zapamätal a sám nám poslal k svojím druhým narodeninám nádherný predčasný darček. Dušičku, ktorá sa usídlila v mojom tele.
Nie som si istá, či je to jeho vlastná duša, alebo je to niekto iný, ale je a ja som za to vďačná.
Vec sa má však tak, že je to od začiatku nesmierne ťažké.
Mnoho ľudí žije v rôznych zvláštnych presvedčeniach, a jedným z nich je aj domnienka, že ak Vám zomrie dieťa, tak pri ďalšom tehotenstve sa musíte radovať, ako o dušu.
Bolo by senzačné, keby to bolo také jednoduché, ale nie je. Tehotenstvo po strate dieťatka je náročná cesta, ako psychická, tak aj fyzická. Prvý krát som bola plná optimizmu až úplne do poslednej chvíle. Každou jednou svojou bunkou som verila iba v to najlepšie. Tu vieru a nádej som držala pevne vo svojích rukách, ale potom príde vietor a z tých dlaní Vám to všetko odfúkne do priestoru a je príšerne ťažké zachytiť aspoň jedno malé zrnko. Je to skoro ako v nekonečnom príbehu, keď z celej fantázie zostalo iba to malé zrniečko piesku. Aj ja som musela rovnako, ako hlavný hrdina Bastien z toho malého zrniečka budovať od znova to, čo som mala kedysi. Ale môj život nie je rozprávka. Bolo by skvelé , keby to bolo také ľahké, ale nie je. Nájsť a obnoviť stratenú vieru je pekelne ťažké. Dá sa to, no myslím si, že nech už sa snažíte akokoľvek, tak malé zrniečko pochybnosti predsa len vždy zostáva. Za tie dva roky, čo sme bez nášho chlapčeka sa vo mne vystriedalo nespočetne veľa pocitov a urobila som mnoho protichodných rozhodnutí, ktoré vyplývali z večného súboja medzi mojím smútkom za ním a mojou túžbou dokázať to, čo je pre toľko žien po celom svete úplne bežné. Priviesť na svet živé a zdravé dieťa.
Túžba bola napokon silnejšia, ale nič to nemení na tom, že ako náhle som pocítila, že som tehotná začali sa vo mne búriť všetky možné pocity ,aké si len viete predstaviť. Tak ako prvý krát, rovnako aj teraz som chcela brať veci od začiatku, tak ako prídu. Ono viac sa ani robiť nedá. človek môže snívať, veriť, dúfať, ale nemôže veci znásilňovať, hoci by sme to koľko krát tak veľmi chceli.
Aby to bolo presne podľa naších predstáv a nijak inak.
Ja by som si to tiež na určitej úrovni želala. Jednoducho vytvoriť, vynosiť a porodiť živé a zdravé dieťa, z ktorého budeme mať veľkú radosť. Ale na tej druhej vedomejšej úrovni jednoducho chápem, že niekedy to tak skrátka byť nemusí.
Presne za štyri hodiny budem ležať v ordinácii, kde nám doktor povie buď áno, alebo nie.
Áno, tento krát je zdravé. Nie, žiaľ ani tento krát sa to nepodarilo.
Keď hovorím zdravé, nemám na mysli ten povestný Downov syndróm, najväčší strašiak všetkých tehotných žien po celom svete. Je to samozrejme iné, ako keď sa Vám narodí ''tradičné''dieťatko, ale aj s týmto chromozómom naviac môže prežiť krásny a plnohodnotný život. Genetika človeka je zvláštna vec. Dokáže pekne zamiešať kartami a v iných prípadoch také niečo nedopraje.
Napriek tomu stále verím, že je to vždy rozhodnutie dieťatka a ja ho budem vždy rešpektovať.

Len keby to tak veľmi nebolelo. Z toho jediného mám strach. Že doktor možno povie, nie nepodarilo sa to a ja budem vedieť, že zase príde tá bolesť, ktorú prinesie odlúčenie. Keď sa to stalo po Damiankovom odchode, tak som mala čo robiť ,aby ma tá bolesť doslova nezabila. Mali sme čo robiť, aby tá bolesť nezničila náš vzťah. Mala som čo robiť, aby mi tá bolesť nezničila aj to malé zrnko nádeje, ktoré mi zostalo.

V týchto dňoch som v dvanástom týždni tehotenstva. Necítim ešte ako moje dieťa, ktoré vo mne žije kope, ale cítim ho. A napriek tomu, že som sa nechcela naň veľmi pútať, pretože samozrejme človek sa bojí zamilovať, keď vie, že o tú lásku môže prísť, tak je to márne, pretože ho už dávno milujem.
A dnes tam odchádzam síce so smiešanými pocitmi, ale beriem si viac lásky, ako obáv.
Nech to dopadne akokoľvek budem dnes rovnako ,ako vtedy až do poslednej chvíle veriť v to najlepšie.




sobota, 18. februára 2017

Eko laky Avril

Ahoj všetkým,
nebola som tu celú večnosť, pretože sa mi akýmsi zázrakom podarilo zablokovať si sem prístup cez mail, ale našťastie už je to vyriešené.
Na prvý článok po strašne dlhej dobe som sa rozhodla vybrať si ekologické laky na nechty.
Nechty si lakujem rada, hoci som v tom skôr konzervatívnejší typ, pretože okrem priesvitnej, červenej a niektorých tónov ružovej nie som veľký experimentátor. Možno sa to časom zmení.
Ale mám dobrý pocit, keď mám na nechtíkoch vrstvu priesvitného laku na bežný deň, pretože mám potom pocit, že moje nechty pôsobia upravenejšie a že sú zároveň pevnejšie. Tak ako aj v iných druhoch kozmetiky ani tu som nechcela používať zbytočnú chémiu a to aj napriek rečiam, že veď to je iba lak, to ti nijako škodiť nemôže. Na čo však pokúšať. Dlho som hľadala ekologické laky, dlho som vyberala a preberala, ale vždy sa vyskytol jeden z dvoch problémov.
Buď to bola privysoká cena, alebo pri hlbšom preštudovaní zloženia som zistila, že ten lak nie je tak celkom ekologický, na aký sa tvári byť.

V poslednej dobe som hojne hútala nad lakmi od značky 100% PURE, hoci aj tam bola vyššia cena, ale nakoniec v tom čase niekedy pred Vianocami, keď som zvažovala objednávku, tak som si spomenula na značku Avril, o ktorú som dávnejšie zavadila a skočila som si ich obzrieť na net.
Zistila som, že ich zvyšná kozmetika mi úplne zložením vyhovovať nebude, ale laky ma očarili.
Zloženie vyzeralo na prvý pohľad fajn a cena bola viac než priaznivá. Kupovala som ich na stránke ROSEMONT a za jeden lak som zaplatila 3 eurá plus poštovné.

Pre porovnanie napríklad laky od značky 100% pure stoja približne 11 euro plus poštovné. Na druhej strane je tam toho laku raz toľko, ale napríklad pre moje potreby je to celkom zbytočné. Kým sa Väčšinou dostanem za polku takého objemného laku, tak je už takmer nepoužiteľný.

V balení je teda 7 ml laku a majú farby od výmyslu sveta. Ja som si vybrala na začiatok klasický priesvitný 2 v 1 base+top coat a červený lak Rouge Vermillon N 33 , čo je nádherná pravá sýta červená. Balenia sú to obsahovo teda menšie, ale mne absolútne vyhovujú.
Ak ste tip, ktorý si nelakuje nechty denne, alebo veľa cestujete a potrebujete mať laky stále so sebou, tak tieto sú to pravé pre Vás, lebo zaberajú naozaj minimum miesta.
Avril je francúzska firma, a aj laky sú vyrobené vo Francúzsku. Majú celkom fajn štetčeky, hoci pre mňa sú malinko širšie, ale lakuje sa mi s nimi dobre. Lak tiež pomerne rýchlo schne a výdrž je taká priemerná. Medzi lakmi, ktoré som doteraz skúsila je to vo výdrži taký lepší priemer, ale v porovnaní s cenou a zložením je to podľa mňa dobrý výkon. Okrem toho táto kozmetika nie je testovaná na zvieratách a uvádzajú, že 85% zložiek použitých na vytvorenie týchto lakov je prírodného pôvodu.

Porovnanie / zloženie:

-Butyl acetate / obsahuje aj 100%Pure
-Ethyl acetate / obsahuje aj 100%Pure
-Nitrocellulose / obsahuje aj 100%Pure
-Phtalic anhydride/Trimellitic Anhydride/ Glycols Copolymer /
obsahuje aj 100%Pure, no niektoré zložky sú nahradené inými
-Acetyl Tributyl Citrate / obsahuje aj 100%Pure
-Isopropyl alcohol / obsahuje aj 100%Pure
-Stearalkonium Hectorite / 100%Pure obsahuje Stearalkonium Bentonite
-Adipic acid/Fumaric acid/Phthalic acid/ Triclodecane Dimethanol Copolymer /
obsahuje aj 100%Pure, no niektoré zložky sú nahradené inými
-CI 15850
-Citric acid

Pri lakoch od 100%Pure si môžete prečítať, že neobsahujú :

Formaldehyd, toluen, DBP (dibutyl phthalate ), gáfor, formaldehydovú živicu, xylén, parabény, parfémy, ftaláty a živočíšne zložky. Sú to teda takzvané 10-free laky.

Pri lakoch od značky Avril sa uvádza, že neobsahujú  : 

Parabény, ftaláty ( dibutyl phthalate), toluén, xylén, gáfor, formaldehyd a živicu.

 Pri porovnaní zistíme, že je to veľmi podobné. Určite plánujem vyskúšať aj laky od 100%PURE, aby som to vedela poriadne zhodnotiť, ale v zložení ich lakov bolo dokonca viac zložiek ako v tom od Avrilu, takže zatiaľ som nadmieru spokojná. Myslím, že pri porovnaní cena, kvalita, zloženie a dostupnosť je to skvelá voľba :-)













streda, 24. augusta 2016

Pohár pretiekol

Tento príspevok som vôbec nemala v pláne písať, ale veci čo sa v poslednej dobe dejú okolo nás
ma k tomu dotlačili. Najmä však udalosť, ktorá ma dnes nemilo prebudila zo spánku a ktorá bola poslednou kvapkou v pohári mojej trpezlivosti. Ten aktuálne pretiekol a ja sa už naozaj potrebujem takto širšie vyjadriť k určitým veciam, ktoré nám komplikujú život.
Rozhodla som sa o tom napísať tu na mojom blogu, a nie robiť video, pretože mi je jasné že niektoré krivo uvažujúce osoby by aj toto proti mne otočili a obvinili by ma, že robím na túto tému zvlášť video, aby som zarobila alebo sa zviditeľnila. Môj blog nie je nijakým spôsobom
spojený s  reklamou, takže to rozhodne nepíšem pre zisk.
Chcem sa proste iba vyjadriť obšírnejšie, ale bez toho aby to vyvolalo zase zbytočné vášne, čo sa žiaľ prostredníctvom videí deje.

Na YouTube som začala natáčať presne pred dvoma rokmi najskôr na môj osobný kanál Andrejka Kvietková. Nemala som techniku, nemala som znalosti, nemala som nikoho kto by mi pomohol zorientovať sa v natáčaní alebo editácii videí a nemala som za sebou ani žiadnu školu, ktorá by ma pripravila na túto cestu. Bola som proste len človek, ktorý aj v minulosti rád natáčal srandy a dokumentoval život a tak tomu je dodnes. Dnes mám len lepšiu techniku a o niečo viac znalostí, avšak to všetko mi nepadlo k nohám len tak. Na to aby sme si mohli kúpiť dobrú techniku sme museli veľa našich vecí predať a časť aj splácame. Na to aby sme získali nejaké znalosti sme museli presedieť nie málo dní a nocí za počítačom a všetko sa od piky sami naučiť.

Hoci vlogovací kanál sme založili až rok potom, tak sme v tom boli od začiatku spolu, pretože Marek bol od začiatku súčasťou mojich videí, spolu sme zabezpečovali všetky technické veci a to čo som sa naučila som rovno odovzdávala aj jemu. Sme spolu vo všetkom a to mnoho ľudí nechápe. Myslím si, že je to najmä preto, že nemáme oficiálne odklepnuté, že sme svoji a to čiastočne dosť znižuje v očiach niektorých ľudí náš spoločenský status. Poznám páry, ktoré sú oveľa kratšie spolu ako my, ale len preto že sú oficiálne zosobášení, tak sa k nim okolie aj inak stavia. Samozrejme zohráva úlohu aj dieťa. Bez ohľadu na to, že sa nám Damianko narodil, tak často pociťujeme, že to proste pre niektorých nie je dostačujúce.

Sme teda dvaja obyčajní ľudia, ktorí sa majú radi a ktorí začali kedysi natáčať. V júli minulého roka som sa ocitla v období, kedy sa moje telo nedokázalo nijakým spôsobom spamätať zo straty, bolesti a šoku, ktoré prežilo. Moja imunita prakticky neexistovala a na mňa sa lepil jeden zápal za druhým. Takmer dva mesiace som mala ten najkrutejší zápal močového mechúra, aký si viete predstaviť.
Vždy keď sa už zdalo, že sa mi polepšuje, tak sa to rázom stonásobne zhoršilo. Takmer som nikam nemohla chodiť, lebo všetko mi pripomínalo syna a zakaždým ma to hrozne rozplakalo. Nálady sa mi striedali, ako na bežiacom páse a boli dni, kedy som proste nevyliezla z postele. To, čo sa nám prihodilo zmenilo naprosto všetko. Mňa aj Mareka, všetky naše sny aj plány, no skrátka celý náš život. Odchod malinkého zmenil dokonca aj našu finančnú situáciu a hlavne naprosto a od základov zmenil vzťahy s ľuďmi s nášho najbližšieho okolia. Mnoho ľudí sa nás od tej doby tiež začalo strániť, pretože nevedeli ako sa k nám správať a napokon sa nám natoľko odcudzili, že sme až na pár výnimiek zostali na všetko sami dvaja a vedeli sme, že sa môžeme spoľahnúť iba sami na seba a pomoc od mojej mami. Raz večer ,som chodila po našej izbe opäť v bolestiach a plakala som a kričala som, že predsa musí byť niečo čo nás z toho dostane von.
A v tej chvíli, presne tak ako to býva vo filmoch mi naskočila nad hlavou žiarovka. Blik!
Čo keby sme začali natáčať každý deň videá.
Ten nápad bol ako záchranné koleso, ktorého som sa chytila a sama sebe som nesmierne vďačná, že som aj v tej najhoršej chvíli zachovala rozum a nepoddala som sa pocitom. Mohla som sa z toho všetkého načisto zhrútiť, bola by to tá najjednoduchšia cesta, ale rozhodla som sa inak.

Našťastie sa ku mne pridal aj Marek a tak sme skrátka jedného dňa spustili vlogovací kanál.
Bol to pre mňa aj skvelý zdroj uchovania spomienok a pocitov, ku ktorým sa môžem teraz spätne vrátiť a je to pre mňa obrovská pomoc pri písaní knihy. Je to pre nás aj niečo, pri čom rastieme aj vnútorne, pretože to prináša mnoho situácii, ktoré by sme pravdepodobne v minulosti nezvládli, ale dnes nás zoceľujú. Vďaka tomu rozhodnutiu sme našli aj niečo v čom môžeme uspieť aj navonok a to bolo veľmi dôležité, pretože to nám podľa mňa veľmi chýbalo.
Vlogovanie nám však malo hlavne pomôcť doslova prežiť a to splnilo na jednotku. Nebolo to vôbec ľahké. Veľa sme preto obetovali, ale sme tu a keď si našu situáciu porovnám teraz a pred rokom, tak viem že všetky tie slzy a problémy stáli za to. Prečo som toto všetko písala? Pretože som chcela, aby bolo jasné ako to celé bolo a ako je to aj doteraz.

Sme proste dvaja ľudia, ktorí sa majú radi a vždy radi točili a teraz už nejaký ten piatok to čo natočíme aj pustíme medzi ostatných ľudí. Hoci to tak môže pôsobiť, tak mi môžete veriť, že ani ja ani Marek nie sme radi stredobodom pozornosti a nie sme ani arogantní ani nijako zvlášť cieľavedomí. Internet je však veľmi zvláštne miesto, kde vďaka rečiam iných sa z večera do rána stávate aj tým, čím nie ste. Preto ak nám niekto niekedy vynadal a my sme sa bránili , tak sme sa razom stali arogantnými. Ak sme chceli poukázať na správanie niektorých ľudí, ktorí sledovali videá iba preto, aby mohli kritizovať, tak sme boli falošní. Ak sme sa rozhodli ísť aj napriek rečiam iných dopredu za naším snom , tak sme boli namyslení a zlí. Mnoho ľudí sme na našej ceste potešili, pobavili, inšpirovali. Pre mnohých sme sa však stali obrovským tŕňom. Totiž ono je to pomerne drzosť, keď si takýto dvaja niktoši, ešte k tomu aj tuční, leniví a čo je najhoršie zo všetkého, takí škaredí povedia, že si idú plniť sen a dovolia si točiť svoje škaredé ksichty na internet a ba čo viac robia to každý boží deň.
Čo si ja osobne myslím, najväčším kameňom úrazu je fakt, že títo dvaja šašovia sa nehrútia z primitívnych komentárov, ba práve naopak väčšinou sa z toho snažia robiť si srandu. Sú ľudia a veru ich nie je málo, pre ktorých sú tieto naše previnenia tak hrozné, že to proste nevedia prehryznúť a vracajú nám to neustále slovnými útokmi.

Keď prišli prvé takéto kopance tak bolo ťažké sa s nimi vyrovnať, pretože to bola proste prvotná mega sprcha odporných nadávok na moju osobu a bolo to práve v čase tesne po pôrode. Nešlo to ľahko, ale prežila som to. No potom prišla druhá vlna a to bolo ešte horšie, pretože sa začali navážať do nášho syna. Vďaka bohu za našu uvedomelosť, vďaka ktorej vieme že sú to iba bludy absolútne nevedomých ľudí a nebrali sme si to k srdcu.
Napriek tomu to zamrzí a hlavne, keď niekto začne šíriť na sociálnej sieti, že ste si smrť dieťatka vymysleli, kvôli odberom alebo že ste jeho smrť využili na svoj vlastný prospech. Snažili sme sa vysvetliť, že je to úplná hlúposť, pretože sme točili už pred tým ako vôbec vznikol a tiež, že je proste súčasťou našich životov a teda je nemožné o ňom vo videách vôbec nehovoriť a tváriť sa, že neexistoval. Lenže týmto ľuďom je zbytočné čokoľvek vysvetľovať nakoľko oni si na každom Vašom slove vybudujú svoju vlastnú pravdu.

Potom prišli aj momenty, kedy niektorí ľudia videli, že cez to všetko stále držíme spolu a mali nutkavú potrebu začať písať veci, ktoré by nás mohli potenciálne rozdeliť.
Niektorí sa chytali napríklad aj toho, že som si dovolila kúpiť tri produkty od značky The Balm a sadu štetcov od značky Real Techniques.
Vraj môj muž iba maká na to, aby som si ja vysedávala doma spokojne na zadku a nakupovala si celé dni drahú kozmetiku. Ach, ako je len ľahko súdiť. Stavím sa, že týchto ľudí ani len nenapadlo, že celé roky pred tým som si pre seba kúpila okrem sprchového gélu a šampónu na vlasy tak maximálne dva laky na nechty a jednu špirálu, keď sme išli na svadbu. Všetky peniaze, ktoré som mala naviac som investovala do kníh a zdravia a neskôr na výbavičku pre dieťatko. Nikoho z nich zrejme nenapadlo, že tie výrobky som si mohla kúpiť v zľave za takmer polovičnú cenu a že neskôr keďže som tieto produkty nepoužívala, tak ich odo mňa jedna slečna odkúpila , čiže ešte sa väčšina peňazí vrátila naspäť. Sadu štetcov som si kúpila za  desať euro v zľave na zahraničnej stránke a zvyšnú kozmetiku, ktorú som použila vo videu, kde sa prvý krát líčim som si kúpila za pár drobných v rôznych zľavách a pár produktov som dostala aj od známej, ktorá ich už nepoužívala.

Potom prišla nová vlna, v ktorej ma ľudia kritizovali, že na môj lenivý zadok musia oni makať. Títo dotyční, ktorých ústa melú a prsty ťukajú rýchlejšie ako ich mozog myslí, si totiž vytvorili takú domnienku, že to že nechodím do klasickej práce isto iste musí znamenať, že som zaevidovaná na úrade práce alebo inej inštitúcii a že poberám dávky v hmotnej núdzi, na ktoré sa mi tým pádom isto iste skladajú oni ťažko pracujúci. Keď som im vysvetlila, že som za celý svoj život nepobrala ani jedno jediné euro či za starých čias korunu zo štátneho rozpočtu, tak namiesto ospravedlnenia som dostala absurdnú nálepku zlatokopky.

Nikdy v celom svojom živote by ma ani len pomyslieť nenapadlo, že mňa raz budú ľudia nazývať zlatokopkou. Je mi z toho až do smiechu, keď to teraz píšem.
Pamätám si na naše začiatky s Marekom. Ja som bola po ťažkom rozchode,bývala som v podnájme kde som mala jednu postel a pár kníh a Sofi. Marek zase býval s mamou v polorozpadnutom dvojizbovom byte na sídlisku na konci Bratislavy, nosil rozkopané tenisky a mentálne ( sám to hovoril ) bol úplne neotesaný.
Naviac hoci pracoval, pre rodinné problémy mal desne málo peňazí a robil jedno zlé rozhodnutie za druhým. A aj cez to všetko to bol pre mňa princ na bielom koni, ktorý mi dal viac ako luxus a peniaze. Naozaj úprimne ma mal rád a vždy stál pri mne. A odvtedy sme spolu a odvtedy sme prešli spolu cez také veci, ktoré väčšina párov nespozná možno ani za celý život a boli sme spolu v dobrom aj v zlom, hoci toho zlého a ťažkého bolo nepomerne viac.
Potom som zrazu porodila, zostala som bez vytúženého dieťatka, naproste zdevastovaná, vnútorne vykuchaná a mala som chuť so všetkým skoncovať. Rozhodla som sa však inak.
Lenže s rozhodnutím zostať a zabojovať prišlo aj rozhodnutie, že niektoré veci musím jednoznačne zmeniť. A na prvom mieste bolo rozhodnutie, že musím prestať opatrovať deti. Nikdy nikto iný ako matka, ktorej umrelo dieťa a ktorej práca bola starať sa o iné deti nepochopí, aké hrozne bolo pre mňa túto prácu robiť.
Naviac v tej dobe robiť čokoľvek mimo domov bolo pre mňa absolútne nemožné..

No v očiach mnohých som figurovala a dodnes aj figurujem len ako tá lenivá zlatokopka, ktorá nič nevie, správa sa infantilne, je škaredá a tučná, len sa prežiera a sťažuje a popritom všetkom sa necháva živiť chudákom Marekom, ktorý ma samozrejme aj naviac, ako na vypasenú a hnilú a naviac aj odpudivú osobu, ktorá bola posledná v rade, keď sa rozdávala ženskosť.
To sú domnienky ľudí, ktorí vidia len ten jeden bod, ale netušia a ani ich to nezaujíma zisťovať, že odjakživa som sa o niekoho pomáhala doma starať, že od devätnástich som na vlastných nohách, že celé moje tehotenstvo som chodila päť dni v týždni pracovať.
Nikto z nich nevie a ani sa pred tým ako ma odsúdi nesnaží zistiť, že posledný rok som nepracovala v klasickej práci preto, že môj popôrodný stav mi to nedovoľoval. Nikto z nich nevie, že ma pol roka trápili migrény a hrôzostrašné nočné mory, že hoci ako mi raz bolo vytknuté síce mám zdravé ruky aj nohy ,ale celé moje vnútro bolo naprosto rozhádzané a choré. Nikto z nich nevedel, že moje hormóny a imunita boli natoľko mimo, že sa mi ešte donedávna bolestivo nalievali prsia ako keby som mala kojiť, alebo že sa mi robil na tvári pálivý ekzém a šupiny, z ktorých som bola naprosto vynervovaná, alebo že som posledného trištvrte roka mala menštruáciu tak bolestivú a nepríjemnú a zároveň nepravidelnú, že v podstate celý mesiac som bola nafúknutá ako žaba a všetko ma bolelo.
Nikoho z nich ani len na okamih nenapadlo, že som viac jedla z nervozity a paniky a že kedykoľvek ma len tak prepadol nával histerického plaču alebo zlosti.Tiež nikto z nich zrejme nevie, že do klasickej práce nechodím aj preto, že od januára sme začali uvažovať, že by sme sa pokúsili znovu otehotnieť, ale v našom prípade to neznamená len jednú peknú noc, ale bol to a stále to je náročný proces prípravy. Pretože hoci sa v nás snažia iní vyvolať pocit, že by sme boli zlí rodičia, tak my vieme, že sme tí najlepší a že sa snažíme urobiť všetko nutné, aby sa niektoré veci už nemuseli zopakovať.

Išli sme s kožou na trh, a to nám veľa ľudí denne pripomína, ale to neznamená že musíme strpieť tony nehorázností, čo sa o nás povymýšľajú. Nedávno jedna slečna písala, že nám musela zrušiť odber, lebo evidentne klamem o tom, že som dostala menštruáciu. Bože na nebi, málokedy si plesknem po čele, ale v tomto prípade som naozaj musela.
Skvelá je aj kategória mega nahluchlých, čo sú ľudia ktorí sledujú len na pol mozgu a na jedno ucho. To znamená, že sledujú len aby im neušla nejaká pikantnosť, ktorú by mohli rozpitvať alebo nás za ňu uraziť, ale zvyšok im je ukradnutý. Preto sa potom často stáva, že ľudia napíšu:
Marek je klamár lebo tvrdil, že televízor ste predali preto, že ste chceli väčší a iphone zas preto, že chcel menší a že to nie je pravda, pretože išlo o peniaze.
V skutočnosti povedal, že ich predal preto, že sme potrebovali peniaze a zároveň preto, že tak či tak si chcel neskôr kúpiť iný model. Lenže aby to zaevidovali, tak to by najskôr museli niektorí počúvať na obidve uši. Alebo že či sa nehanbíme, že rozpredávame výbavičku pre dieťatko. Keby ten, čo to napísal počúval aj zvyšok, tak by vedel, že jediné čo sme predali bola autosedačka, ktorá nám nevyhovovala a aj tak by sme kúpili novú, ďalej elastickú šatku, o ktorej som hovorila že som ju kupovala v rýchlosti a neuvedomila som si, že by sme ju aj tak vynosili iba krátko a napokon pult na prebalovanie, pretože sme mali zbytočne dva. Všetko sme predali za symbolické ceny a zo zárobku sme nešli do mesta na večeru a ani som si za to nekúpila kozmetiku, ale sme kúpili novú a kvalitnú šatku na nosenie, ktorá bola v zľave takmer za polovicu a ktorá počká na bábätko, keď sa k nám vráti.
Rovnako som bola označená za klamárku, pretože raz tvrdíme, že na druhom dieťatku nepracujeme a zároveň som nešťastná pretože mi prišli dámske dni. Ako keby sa to muselo vylučovať. Ja si myslím, že nikoho nie je nič do toho či plánujeme alebo neplánujeme, ale teraz verejne píšem, že o dieťatko sa ešte konkrétne nepokúšame, pretože sme si museli najskôr doriešiť zdravotné veci. To však neznamená, že mi nemôže byť ľúto, že prišli dámske dni.

Keď som nedávno dospela do bodu, že som si naplno uvedomila, aká som na nás oboch hrdá za to že sme niečo tak šialene ťažké dokázali ustáť a naivne som si myslela, že už je koniec týchto všelijakých bludov, tak prišla pre mňa osobne veľká rana.

Do mnohých uší sa dostala kauza, ktorú vyvolali dve slečny, ktoré rovnako točia na YouTube svoje videá. Jedná z nich už žiaľ nie, pretože nechala veci zájsť príliš ďaleko a nakoniec radšej zbabelo utiekla, ako keby sa tomu celému postavila čelom.

Nebudem rozoberať celú tú kauzu, pretože kto chce môže si to vyhľadať na našom FB. Chcem len povedať, teraz s odstupom času, že mi to veľmi ublížilo. Žiaľ to čo sa raz povie, už sa nedá zobrať späť a stáva sa to úrodnou pôdou pre podobne smutných ľudí, ktorí majú nutkavú potrebu škodiť.
Od toho momentu, kedy sa rozšírilo, že sme sa vyhrážali iným tvorcom videí, pretože vraj neznesieme konkurenciu a že som falošná, pretože sama sa tvárim, že trpím a inej žene som popritom neželala mať dieťa sa podobných tvrdení chytili aj iní ľudia. Vraj som to urobila aj im.
Sú to len slová, ale treba si uvedomiť, že slová sú mocné nástroje a vedia ohromne uškodiť. Najviac ma bolelo, že niekto môže byť tak nespokojný sám so sebou a tak túžiť po vlastnom úspechu, že sa neštíti iného, ktorý sa z posledných síl vyhrabal späť na nohy jediným šmahom ruky zničiť.
Nikdy v celom mojom živote som nikomu neželala, aby nemal dieťa. Áno, stalo sa že som mala v minulosti v sebe pocit, kedy mi bolo ľúto, že niekto iný mal bábätko a ja to svoje nie, ale bola to len ľútosť, že mne nie je dopriane, aj keď tí ľudia po dieťatku netúžili a ja áno. Bol to pocit smútku, ale nie neprajnosť. Je mi na vracanie už len z toho, že toto o mne niekto povedal. Je to odporné a hnusné a ak si toto náhodou bude čítať ten, kto to povedal tak chcem aby vedel, že ma to veľmi ranilo. Je ťažké dopriať inému to čo sám nemáš, ale ja som to zvládla a chcem aby ten človek, respektíve ľudia vedeli, že im nedokážem želať nič zlé, ale zároveň si želám , aby raz pocítili takú krivdu, akú na mne sami napáchali, pretože len to jediné im zdá sa dokáže otvoriť oči a zmeniť sa.

Ospravedlnenia sme sa nedočkali žiadneho. Akurát sme boli odvšadiaľ zablokovaní a to nie len my, ale aj samotní odberatelia, ktorí sa nás zastali, alebo chceli vedieť pravdu. Chceli sme túto situáciu riešiť, pretože mnohí nám to radili a myslím si, že radili dobre, pretože nešlo o nejakú hlúposť, ale o vážne obvinenie. Nakoniec sme sa však rozhodli inak, pretože iní nám zase povedali, že hoci máme pravdu a právo by malo stáť na našej strane, tak z toho napokon opäť vylezieme ako najväčší hajzli, na ktorých budú ukazovať prstom, že sme si vďaka tomu chceli len zvýšiť sledovanosť.

Ustúpili sme, lebo vraj múdrejší ustúpi, ale hajzli sme aj tak. Totiž záver od veľkej časti publika bol takí, že sme to všetko naozaj urobili, pretože sme sa chceli zbaviť konkurencie. Čo na tom, že nebol ani jeden jediný dôkaz. Čo na tom, že to celé bolo úplne mimo logiku a absolútne nič by sme tým nezískali? Čo na tom, že ten čo nás obvinil zbabelo zdupkal.
My čo sme sa obhájili a zostali sme , tak my sme tí vinní.

Nevadí... ide sa ďalej, tak ako vždy. Vlogy sme pridávali ďalej, ale niečo vo mne zostalo neskutočne znechutené. Krátko pred tým som bola nesvoja z toho, čo sa začalo diať na YouTube. Všetky tie primitívne vojny čo sa tam od začiatku roka rozpútali, nevraživosť, nenormálne súperenie, obviňovanie a hlavne teda ten nový trend , že príde niekto a zoberie si do huby niekoho, kto už má nejakú prácu za sebou a začne ho hodnotiť a urážať a ľudia burácajú a tlieskajú a nazvú ho hrdinom, lebo povedal čo si myslí. Ja sama som kedysi povedala názor na jedného tvorcu, ktorý sa vyslovil, že okrem jeho priateľky na Slovensku nie sú iné youtuberky. Iste , že som sa ozvala, pretože sa to týkalo aj mňa a ďalších dievčat a žien, ktoré sa snažia tvoriť a dostanú za to takýto kopanec. Nikoho som neurazila a povedala som iba pravdu. Ale to čo sa deje v posledných týždňoch na česko slovenskom YouTube je proste jeden neskutočný hnoj. No a po tomto čo sa udialo som dostala už úplnú averziu na točenie na môj kanál. Zrazu som mala taký pocit, že nechcem byť toho súčasťou sama za seba, ale s vlogmi som to nechcela vzdať, pretože som vedela , že sú tým čo ma drží na nohách a že tam nejde iba o mňa.

Niekedy uprostred augusta som si povedala, že sa nesmiem nechať zahnať do kúta touto primitívnou bandou a že musím ďalej robiť to čo ma baví a robiť to najlepšie ako viem v tej chvíli a že potom bude všetko ok.

Do toho pár dní dozadu sa však stala taká vec, že sme úplne zabudli nastaviť časovač na ôsmu a teda vlog sme pridali až pred dvadsiatou prvou hodinou. Okamžite prišla správa, kde stálo že ako je to možné, že nie sme schopní pridať načas video, keď iný vlogujúci pár to stíha. Okrem toho prišlo ešte niekoľko otázok, kde nás práve s týmto párom ľudia porovnávajú.
Že sú zábavnejší, milší, pozitívnejší, usmiatejší a neviem ešte akí a že hlavne sa toľko nesťažujú a stíhajú to lepšie ako my.
Porovnávanie. Zase to porovnávanie. A stále dookola a za jediným účelom vyvolať v človeku pocit, že je úplný idiot a že nestojí za nič a že sú aj lepší ako je on a že teda by mal skončiť a strčiť hlavu do piesku. A viete čo som si povedala? Tak nech sú! Nech sú pokojne lepší a nech ich je pokojne aj stotisíc. Čo na tom? Ja som ja a ja viem najlepšie prečo je to alebo ono a ja som natoľko vyrovnaná, že ja nepotrebujem súperiť. Súperenie žerie energiu a žerie radosť zo života a ja jej teraz potrebujem omnoho viac než kedykoľvek pred tým. Šetrím si ju pre svoje dieťa a nebudem ňou mrhať na nejaké primitívne štvanice. Tak som to povedala nahlas, aby bolo ľuďom jasné, že porovnávanie je úplne zbytočné. Záver?
Vraj už sme využili jedných a  teraz využívame ďalších, aby sme z toho mali sami prospech a aby nám narástli odbery ako prvý krát. Len pre informáciu. V ten deň, kedy do sveta vysypala jedna youtuberka správu, že sme sa vyhrážali iným youtuberom nám zrušilo odber vyše tridsať ľudí naviac od bežného priemeru . Potom čo táto youtuberka na druhý deň pridala na svojom facebooku status, kde svetu ozrejmila, že sa nám ospravedlnovať nebude nám v ten deň pribudlo na youtube asi o pätnásť ľudí viac ako bežne. Takže tridsať ľudí zmizlo a pätnásť na kanál prišlo. Okrem toho sme museli reagovať na nenormálne množstvo správ, kde od nás ľudia požadovali vysvetlenie o celej veci. Pýtam sa, aký prospech sme z toho mali? Žiadny a len starosti a hanbu. Len pre jednu ziskuchtivú kozu a jej klamstvo.

Na to všetko dnes ráno prišla úplná mega bomba a to správa, kde stálo, že tento vlogujúci pár oznámil, že sa im niekto nabúral na účet a teraz sa ho snaží predať a že ju napadlo, že čím to asi tak je že sa nám zase zrušila naša konkurencia.

Tak toto už bolo vážne príliš. Môj osobný pohár trpezlivosti už naozaj pretiekol.
Skutočne nemáme nič iné na práci len celé dni špekulovať o tom, ako sa zbaviť nejakých iných vlogerov a potom po nociach sa im snažiť hacknúť ich konto.
Ba čo viac, ešte ho aj predávať na nejakých zahraničných stránkach. Kde by nás toto vôbec aj napadlo, však mne to ani rozum neberie kto by to pre boha vôbec aj kupoval? Slovenské YouTube konto, kde je sedemtisíc odberateľov. Zase si plieskam po čele.

Takže sem sme sa až dostali po roku vlogovania. Dvaja prežraní, falošní, leniví klamári, ktorí využívajú svojho mŕtveho syna na zvýšenie sledovanosti, ktorí sa vyhrážajú iným youtuberom a nedoprajú im dieťa, pozor ešte aj klamú o menštruácii a čo je teda už naozaj na pováženie, kradnú iným vlogerom účty a snažia sa na nich zbohatnúť. Že ešte nie sme v base to mi je vážnou záhadou.

Takže po tomto všetkom som sa rozhodla, že všetkým tým, ktorým už evidentne dobre pripaľuje pod vlasmi chcem odkázať jediné.

Serieme na Vás!

Zapíšte si to do diára, na zrkadlo a pokojne aj na čelo a opakujte si to od rána do večera ako mantru, lebo to je jediné čo Vám asi konečne prepne v hlave tú Vašu pripálenú predstavu, že nás tým zničíte.

Už stokrát som povedala, že toho kto nám z akéhokoľvek dôvodu nesedí toho proste nesledujeme. Nedávame priblblé palce dole a ani nijako nikomu neubližujeme. Tak ako to robíme my to môžete robiť aj vy a skrátka nás nesledovať, keď Vám vadíme. Nikdy sme nemali a ani nemáme v úmysle žiadnych iných vlogerov nijakým spôsobom zničiť ani nič podobné. Pre nás neexistuje žiadná konkurencia.
Všetci sme jedineční a je úplný blud sa predbiehať. Niektorí sledujú tých, druhí zase tamtých a niekto oboch. Tak to je všade vo svete a s každým produktom. My máme na našom kanály 5800 sledovateľov a sme za nich vďační a máme z nich radosť a je to pre nás obrovský úspech. Ako som už tiež niekoľko krát za svoju youtube históriu povedala a píšem to aj v tomto článku, tak vlogy nevznikli pre peniaze, ale preto aby sme mali dôvod ráno vstať a žiť a pohnúť sa niekam k lepšiemu v živote. Ak z toho niečo máme je to náš úspech, z ktorého sa tešíme pretože je to zaslúžene. Peniaze vypláca youtube za vzhliadnutia, za ktoré sa vždy s pokorou a vďačnosťou sledovateľom poďakujeme. Niektorí sa však mylne domnievajú, že nám ich platia oni a teda všetko čo povedia musí byť tým pádom pre nás sväté. Veľký omyl a ak s tým nie ste stotožnení, tak odpáľte!
Nie , nie sme nevrlí a arogantní a namyslení! Len Vám hovoríme pravdu tak ako je.
My sme vždy chceli a stále aj chceme, aby bol na kanáli pokoj a nepotrebujeme tam takých, ktorí len robia zle. Keď sa nám niečo nepáči a týka sa to nás a nášho kanála ,tak to v našom videu povieme, aby sme dali najavo ako sa veci majú. Tiež je pekne primitívny názor, keď nám niekto napíše, že nevieme prijať kritiku a negatívne komentáre a vieme sa tešiť iba z darčekov, ktoré nám ľudia posielajú. Na adekvátnu kritiku ako je hlasnosť videa alebo problém s obrazom videa a podobne sme vždy reagovali rozumne a snažili sme sa to napraviť. Do kritiky nezapadá osobný názor jednotlivca napríklad na to prečo som si kúpila také otrasné okuliare a nie iné, čo si môžem a nemôžem kúpiť, alebo čo môžem alebo nemôžem cítiť!
Čo sa týka darčekov, za každým keď nám niekto napíše že chce niečo poslať ho prosíme, aby si nerobil starosť a že nás najviac poteší dopis. Je na každom jednotlivcovi, či pošle a čo pošle a komu pošle. A myslím si, že je slušné a prirodzené , že sa človek tomu poteší. Za každým sa tiež slušne poďakujeme a môžete si byť istý, že pocit, ktorý potom prichádza nie je ani zďaleka tak radosť, ako skôr nepríjemný pocit, že sme niekomu na obtiaž.
Ak máte nejaký problém s naším výzorom, tak ho napíšte na hárok papiera a potom si ním utrite pri veľkej potrebe Vašu zadnicu, lebo to je tak jediné rozumné čo s tým môžete urobiť.
Momentálne som mohutná, mám väčšie prsia aj stehná aj zadok a som s tým narozdiel od Vás spokojná! To sú tvary, ktoré mi dala príroda po tom, čo som porodila sama moje dieťa. Sú to tiež krivky, ktoré sa páčia môjmu mužovi a ktoré sú ním láskané tak často, ako je to len možné.
Krása je nesmierne individuálna a veľmi nestála a to by si niektorí mali vtĺkať do tých svojich  sprostých hláv deň čo deň, pretože pozor!  Všetko to čo ste kritizovali sa veľmi ľahko môže jedného dňa rázom otočiť na Vás!

Čo sa týka fungovania našej domácnosti a našich financií je len naša osobná vec. Nikoho do toho absolútne nič nie je! To, že nám každý deň môžete nazrieť do obývačky Vám nedáva právo starať sa do toho koľko a za čo sme zaplatili, ani to kedy sa budíme či zaspávame a už vôbec nie to s čim si utierame zadok a čo si strkáme do úst. Zrejme nikto sa tak neriešil na YouTube ohľadom jedla ak my len preto, že sme mali rok úplne na háku čo sme jedli. No mali a čo? Aj keby som si bola po nociach loviť po meste potkany a zožrala by som ich tridsať na obed aj s kvaseným hovnom, tak je to moja vec! Je tak nesmierne ľahké predhadzovať nám, že iní jedia iné a iní jedia lepšie a iní jedia toľko a toľko. Ja seriem na to, čo jedia iní!
Iní nežijú môj život a ja nežijem život tých iných, takže sa nebudem zase primitívne porovnávať.
A keď už sa tak veľmi niektorí túžite porovnávať, tak teda okrem toho, že porovnávate čo si kto pchá do papule, tak začnite porovnávať aj to čo si kto napríklad maže na ksycht a veselo odporúča ostatným. Za to sme vystavení na pranier, že si dáme  burger a nie vločky s banánom ako je moderné, ale to, že si potom na seba ten niekto naserie tri kilo chemikálii, to už je jedno. Keď sa opýtame konkrétne na názor, môžeme očakávať názory ľudí a hoci sa s nimi nestotožníme, tak by sme mali byť schopní ich prijať. Ale kým tak neurobíme tak si ten svoj láskavo nechajte pre seba, lebo nikoho to nezaujíma. Respektíve zaujíma, ale iba rovnako také isté stratené existencie ako ste vy sami. Tak v tom prípade si založte nejaký klub a neotravujte ostatných s Vašimi tupými mienkami, teóriami a hypotézami o živote druhých, ktoré Vy nežijete, takže nemáte nijaké právo ich riešiť.

Posledné...vety typu:
"Želám Vám, aby sa Vám narodil ďalší kripel."
alebo
"To dieťa umrelo z hanby za Vás."
alebo
"Dobre, že Vám to dieťa umrelo, lebo ty by si sa aj tak nebola schopná o neho postarať."

To sú všetko reči, ktoré sú úplne vrchol nevkusu.
Také niečo napíše len hovädo bez citu a ľudskosti. Proste nejaký chudák, ktorý sám zažil niečo smutné v živote a je na toľko slabý a nevedomý, že radšej ako keby si poriešil tú svoju boliestku vytvára bolesť iným ľuďom. Ja mám úplne na háku, že nemám doma všetko naškrobené a dokonalo upratané. Mám na háku aj to, že vstávam o desiatej. Mám na háku, že nestíham. A mám už úplne že na háku, čo si niektorí o tom myslia.
Je to proces, obdobie, medzistanica. Nemám dôvod chodiť spať skoro a vstávať skoro, lebo tu to dieťa proste nemám. Venujem ten čas a odpisujem ľuďom, ktorí to potrebujú neskoro do noci a aj cez deň a som za to vďačná, lebo viem že to má rozhodne väčší význam, ako sračky čo mi vy niektorí vypisujete. A viem, že to tak nebude navždy. Bolo to celkom inak predtým a keď dieťa príde veci sa zase inak zmenia. Už teraz je veľa vecí inak, ale to vidí iba vnímavý divák. Ten, ktorý sleduje bdelo a berie si z toho to najlepšie možné a ostatné nesúdi, lebo nežije môj život a vie, že nielenže nemá na to právo, ale že to odporuje aj logike. Dvadsať minút nie je dvadsaťštyri hodín. Za dvadsať minút denne, z toho čo si človek sám zvolí, že uvidíte toho človeka nikdy nemôžete poznať. Vlogy nie sú na to, aby ste mali šancu kritizovať a buzerovať, to čo nie je podľa Vaších predstáv.
Naše vlogy sú na to, aby ľudí inšpirovali, aby pomohli, aby potešili a rozosmiali, ale sú aj na to aby priniesli aj pocit smútku, občas bolesť a dokonca aj hnev, lebo aj to sú emócie, ktoré patria k životu.
Bolesť a smútok k tomu tiež patria a my sa nebudeme pretvarovať iba preto, aby bol niekto iní spokojní.

Na záver

Mnoho krát nám ľudia píšu, že všetko zlé, čo sme podľa nich urobili sa nám sto krát vráti a aby sme si pamätali, že na každú sviňu sa niekde voda varí. Ja by som len chcela povedať, aby ste si to hlavne pamätali vy, čo nám to píšete. Dobre zvážte každý čin a každú hroznú vetu, ktorú k nám vysielate, pretože od nás sa odrazí a k Vám sa vráti mnohonásobnou rýchlosťou.

Ale vždy to bude Váš vlastný hnoj, ktorý sa k Vám len vráti. My k nikomu nič zlé nevysielame a radšej sa snažíme, hoci je to ťažké hneď odpúšťať. Pretože to je výsadou silných.


Nech je dopriate Vám, čo ste k nám vyslali lásku.
Nech je odpustené Vám, čo ste sa nám snažili ublížiť a ľutujete to.
A Vám, pre ktorých sú všetky slová zbytočné a ktorí nepotrebujete lásku ani odpustenie a naďalej chcete vyrábať zlo, tak Vám zopakujeme to, čo už bolo spomenuté vyššie.

Serieme na Vás!

Andrea a Marek


PS: Veľmi dobre vieme, aké ťažké je niečo vytvoriť a potom o to prísť, takže dúfame že vlogovacia tvorba, ktorá je momentálne ohrozená na inom kanály bude čoskoro opäť v správnych rukách.









utorok, 9. augusta 2016

Benzoan Sodný, alebo keď pre oči nevidíš

Etikety na výrobkoch sa snažím čítať už roky, ale určite mnohí z Vás dobre vedia že nie vždy je to jednoduché. V bežnom živote sa človek niekedy aj ponáhľa, niekedy sa mu aj nechce a niekedy proste tým výrazom nerozumie a žiaľ niekedy, ako sa vraví pre oči doslova nevidí. Ten posledný prípad sa mi udial s jednou zložkou, ktorú som z nejakých neznámych príčin už niekoľkokrát ( naozaj mnohokrát ) na etiketách prehliadla. Až do dnešného dňa, kedy som si čítala zahraničný článok o zložke sodium benzoate a vďaka slovu sóda, ktoré bolo v článku spomenuté mi to zrazu celé docvaklo. Sodium Benzoate a Benzoan Sodný. Benzoan Sodný, veď to mi je nejaké známe. Postavím sa a idem do chladničky, odkiaľ vyťahujem citrónovú bublinkovú vodu, ktorú moja polovička ani za svet nevie prestať piť a úprimne poviem, že ja sa tiež niekedy neviem pred ňou udržať a to je zle. Pretože spomínaný benzoan sodný je v jej obsahu.

Čo je teda zač tento hrozivo pôsobiac chlapík?

Benzoan sodný je sodná soľ kyseliny benzoovej. Kyselina benzoová a jej soli, čiže benzoan sodný, draselný a vápenatý sú podľa oficiálnych zdrojov mierne toxické a používajú sa ako konzervačné prísady. Vo veľkom najmä práve do spomínaných sýtených sódových nápojov a citrusových štiav.


To je taký bežný opis. Potom som si prečítala vetu, v ktorej však stálo, že sa doteraz vedú spory o nezávadnosti týchto prísad v potravinách. Tak som si teda urobila menší prieskum a dozvedela som sa nasledovné.

Dočítala som sa, že Benzoan Sodný má schopnosť zbaviť bunky kyslíka, oslabiť imunitný systém ba dokonca vraj spôsobiť rakovinu. Úrady sa ale bránia , ako pri mnohých iných látkach, že užívanie je bezpečné nakoľko sa táto látka objavuje vo výrobku v minimálnom množstve. Oni majú teda ruky čisté, ale čo ten človek, ktorý v dobrej viere pije sódovku a skonzumuje napríklad aj iné potraviny, v ktorých sa benzoan nachádza? Žiaľ v bežnom kolobehu života si to neuvedomí napríklad tak, ako sa to stalo aj mne. Potom sa benzoan zrazu nakopí a problém je na svete. Najviac ma však pobúrilo zistenie, že benzoan sodný sa nesmie kombinovať s vitamínmi C a E.
Pýtate sa prečo? No pretože zjavne pri tejto kombinácii vzniká Benzén.

A Benzén je horľavina prvej triedy a je jedovatý. Je to tiež karcinogén, ktorý spôsobuje najmä leukémiu. Dôležitá informácia ohľadom Benzénu je tá, že pri použití extrémne vysokej hoci aj jednorázovej dávky môže nastať smrť. Tadáááá....
Ale tieto varovania by ste na obaloch sódoviek asi len veľmi ťažko hľadali. Vo výrobkoch, v ktorých sa nachádza Benzoan Sodný nie je ani uvedené varovanie, že sa spolu s ním nesmú užívať spomínané vitamíny. Čo už je ale samé o sebe úplne mimo, nakoľko v mnohých týchto sódovkách sa súčasne nachádza benzoan sodný aj kyselina askorbová ( vitamín c ) . V niektorých miesto vitamínu c len prírodná citrónová aróma alebo kyselina citrónová, v ktorých podľa mňa však zrejme figuruje vitamin c tak isto.

Jediné varovanie, ktoré nájdete na týchto fľašiach, je že by ste ich mali chrániť pred teplom a priamym slnečným žiarením. To je práve preto, že čím väčšie teplo a slnečné žiarenie dopadá na fľašu , v ktorej je benzoan sodný a vitamín c, tým skôr vznikne škodlivý benzén.
Lenže tieto podrobnosti budete asi len veľmi ťažko niekde hľadať a tak sa môže stať, že si budete myslieť, že toto odporúčanie je iba bežné odporúčanie výrobcu, aby sa zachovala chuť nápoja a ani zďaleka Vás nemusí napadnúť , že je to zásadná informácia pre Vaše zdravie.

Takže suma sumárum, aj ja som iba človek a aj mne unikajú podstatné informácie.
Hlavné je, že som konečne aj napriek očiam uvidela a že to zmením.
Doma máme najmä v tomto teplom období veľmi radi citrónové bublinkové vody, hoci plastové fľaše neznášame. Niekedy musí človek urobiť kompromis ,aby všetko stíhal a ten sme urobili práve tu, lenže opäť sa ukázalo, že v zdraví sa kompromisy skrátka nerobia. Radšej ukrojím niekde inde tých pár minút a využijem ich na odšťavenie klasického citróna, ktorý si zalejem sódovkou z bombičky. Dúfam, že v tých už nebude nič karcinogénne a zdravie ohrozujúce.






utorok, 12. apríla 2016

ONTD/OOTD - Starý krivák / Old leather jacket

Po dlhej dobe konečne trošku módy. Veľmi mi to chýbalo a naozaj by som veľmi chcela pridávať módu častejšie. Je to moja celoživotná láska.
Dnes je vonku nádherne, ale cez víkend sa zase trošku vrátila zima. Doma mám jednu jedinú zimnú bundu a tú som už strčila do skrine a tak hlboko, že ju z nej nemienim loviť do najbližších tuhých mrazov ani omylom. Takže zostala jediná možnosť.
Kožák! Ten náš staručký kožený kriváčik, ktorý tak strašne moc milujem a neznášam zároveň.
A že prečo? Prečo ho milujem je jasné.
Je to rodinný poklad a lebo kriváčik nikdy nevyjde z módy a tiež preto, že je to kvalita aká sa dnes musí veľmi pracne hľadať.
A prečo ho neznášam? No predsa pre tú desnú červenú! Ja tak strašne nemusím červenú, že to nie je ani pravda. Na nechtoch ju milujem, ale červená na bunde je pre mňa ako za trest.
Ale aj tak som si ho obliekla, lebo tá láska je predsa len väčšia. Keby som vedela o niekom , kto by bol schopný mi ho prefarbiť tak neváham ani minútu. Zatiaľ ho však musím skúšať nosiť aj s tou červenou. Je to aspoň pre mňa výzva :-)
A k starej koži som pridala svieži nový vietor v podobe Nike Son of Force, po ktorých som dlho túžila. Do rúčky už iba kabelku a môže sa vyraziť.
Zvolila som O bag, ktorú som dostala darom od milej Lucky ♥
Hodila sa mi k tomu, ale po pravde inú teraz ani nemám. Už dávno som vyhodila všetky tie katastrofy, čo sa mi doma kopili, ktoré som podostávala a samozrejme nenosila a radšej si šporím na jeden kúsok ale poriadny. Možno ho uvidíte už v najbližšom outfite :-)


Mám na sebe:

Džínsy: H&M 
Svetrík : Sekáč Ro
Bunda: Rodinná pamiatka staršia ako ja
Tielko: Sekáč 
Tenisky: Nike Son of Force / Humanic
Kabelka:  Obag / Farba Rock
Lak: Gabriella Salvete / Enamel 114

















nedeľa, 27. marca 2016

Kvetinkové menu / 1. týždeň

Krásnu nedeľu kvetinky :-)

nedávno som spomínala na instagrame, že by som sem skúsila z času na čas pridať taký prierez tým, čo som v tom danom týždni jedla. Skúšala som to už aj minulý týždeň, ale to som fotila úplne všetko a boli tu potom aj dve/ tri fotky s banánom a to mi prišlo divné. Takže tento týždeň som fotila také hlavné veci a toto je výsledok. Možno to niekoho inšpiruje , možno aj nie, ale hlavne som sa pri kreslení dosť zabavila, takže som spokojná :-)
Majte krásny týždeň a ja sa budem snažiť sem niečo počas týždňa pridať.

Vaša Kvietka 






















pondelok, 22. februára 2016

Bambi oslava

Krásny nový týždeň prajem,

tento víkend sme oslavovali moje 27.narodeniny :-)
Oslava mala byť už pred dvoma týždňami, ale bohužiaľ nikto nemohol prísť a napokon mnohí nemohli prísť ani teraz. Takže sme boli "iba" piati, ale aj tak sme sa skvelo zabavili.
Dostala som krásne darčeky a dokonca jeden úplne že nečakaný, ktorý by mi ani vo sne nenapadol a asi práve preto ma aj najviac potešil. Boli to balóniky naplnené héliom :-)
Celá oslava sa niesla v znamení srnčeka Bambiho.
Nie však iba toho kresleného od Disneyho. Celé to malo oveľa hlbší význam. Bolo to pre mňa kľúčové, pretože to malo symbolizovať môj prerod na ženu, ktorý sa dohral minulý rok.
Mal to byť prerod zo srnčeka na srnca, ktorý prešiel ťažkými skúškami, bolesťou a stratou.
Na svojej ceste dostal mnoho rán ,ale prežil a zostal oveľa silnejší. To som ja. Je to môj príbeh a preto som to chcela aj takto zavŕšiť. Bambiho milujem! To mnohí viete. Ale zohnať niečo s touto témou je u na SK dosť veľký oriešok. Tak som si väčšinu vyrobila sama. Nakreslila som si plagát, urobila som si výzdobu, upiekla koláčiky a upiekla som si aj tortu. Srnka na torte síce vyzerala skôr ako pes :-D
a kvety, ktoré mali byť pôvodne pivonky napokon dopadli skôr ako karafiáty :-D ,ale snaha bola a to je hlavné. A tiež chutila. Ja som ten prípad cukrárky/ pekárky, ktorej výtvory vyzerajú príšerne ,ale našťastie dobre chutia.

Tak Vám prinášam niekoľko fotiek z výzdoby a keby ste si chceli pozrieť viacej, tak si môžete pozrieť dokonca až dve videá z tejto oslavy. Jedno je z nášho kanála Kvietkovci a druhé je taký môj pokus o random vlog :-)
A poviem Vám, že to bolo zvláštne vlogovať mimo denné vlogy.

AK

Kvietkovci / denný vlog